Ukážky z kníh
Vlado Bálint: Déjà vu
Anjel zabudnutia
Keď sa človiečik zabára do hliny sveta, ťažká si. Olizuje si spotené pery a končekom jazyka prechádza po jamke pod nosom. Nevie si spomenúť, prečo sa stráca na ceste, po ktorej kráča. Nerozumie, prečo ho bolia nohy.
Rád si oddychuje a hľadá...
O synchrónii
Nemusíte zatvárať oči.
Nemusíte sa zhlboka nadýchnuť.
Nemusíte sledovať ako Vám teplo preteká rukami.
Nemusíte si nič predstavovať.
Nemusíte robiť vôbec...
Déjà vu
Spomenul som si na časy, kedy som ako kňaz kdesi v Egypte každý deň rýchlym krokom kráčal do chrámu. Piesok sa preosieval mojimi sandálmi. Stopy vzápätí rozfúkal vietor a nikto nevedel, odkiaľ som prišiel.
Poznal som pravdu. Vedel som, že...
Vlado Bálint: Náhodné stretnutie (iného druhu)
Úryvok z prvej časti hry
...
OSOBA 1
Človeče, spamätajte sa! Už zasa nechcete počúvať! Nechcete metafory. Apropo, metafora, to je jediný spôsob, ako sa dá vysvetliť niečo, čo je vlastne nevysvetliteľné rozumom.
Chápete?
OSOBA 2
Nechápem. Básničky mi nikdy nevoňali. A vôbec. Neviem,...
Vlado Bálint: Deň po Jánskej noci
Cirkus jeseň
Občas je ti práve tak,
Ako na Vianoce
Osamotencom.
Hmla padá ako kameň do vody
a kruhy máš na duši.
Dieťa v tebe plače
A ty ucítiš
Všetky dávne dotyky
A priateľov
A lásku,
ktorá sa...
Vlado Bálint: CIRCUMSPECTATE
Televízor
*
Je večer.
Sedím uprostred svojej izby. Cez okno prenikajú svetlá neďalekých budov. V oknách tajomne blikocú rôzne svetielka...
Domov
*
Začala jeseň.
Autobus sa šplhal po koberci žltnúcich listov. Nafta čpela ako v podpalubí zaoceánskej lode. Boli sme natlačení na seba...
Zasvätenie
Tak to na mňa konečne prišlo. Prišiel čas, keď pozdvihnem svoju dušu k nebesiam. Konečne sa ma dotknú anjelské krídla a započujem hudbu sfér.
Vietor sa pohrával s listami v...